História

Z histórie Vojky nad Dunajom

Vojka nad Dunajom patrí medzi najstaršie obce na území Žitného ostrova. Táto močaristá a ťažko dostupná oblasť nepriala osídľovaniu a prvé obce na tomto území sa pravdepodobne vytvorili až v priebehu 10. a 11. storočia. Prvá písomná zmienka o obci Vojka nad Dunajom pochádza z roku 1186. Kráľ Belo III vtedy daroval túto obec ako kráľovský majetok ostrihomskému arcibiskupovi a jej obyvateľom udelil šľachtické privilégiá. Od tejto doby bola Vojka nad Dunajom „štát v štáte”, sídlo tzv. praedialistických šľachticov a hlavným sídlom arcibiskupstva.
O založení obce nie sú k dispozícii presné údaje, len miestne legendy. Podľa ľudovej legendy pochádza názov obce z pohanského mena prvého uhorského kráľa Štefana – Vajk. Podľa tejto legendy kráľ s radosťou poľoval v tejto oblasti a počas jednej poľovačky sa takmer utopil v Dunaji. Miestni obyvatelia ho zachránili a kráľ sa im zavďačil tým, že im daroval okolité územie. Sú známe aj iné podoby tejto legendy, podľa niektorých napríklad kráľ Štefan si rád oddychoval pod drieňom na dvore kostola vo Vojke nad Dunajom.
Názov obce sa v nasledujúcich storočiach objavuje v rôznych podobách (Vayka, Woyka) a v roku 1345 aj v mene Mihálya Vajkayho a Thomasa de Weyka. Obec si zachová svoje privilégiá do roku 1848. Tieto privilégiá jej garantovali nezávislosť od župy, osobitný súd, vlastného palatína, notára, podžupana a stoličného sudcu. Do pôsobnosti stolice Vojka nad Dunajom patrilo sedem obcí: Kyselica, Dobrohošť, Pinkove Kračany, Moravské Kračany, Báč, Dolný Bar a ďalšie štyri, dnes už neexistujúce obce. Krátko po zániku stolice Vojka nad Dunajom, v roku 1828 mala obec 1101 obyvateľov. Jej časť Csente puszta mala v tom čase desať obyvateľov.
V histórii Vojky nad Dunajom zohrali rozhodujúcu úlohu dve náboženstvá, rímskokatolícke a židovské. Už podľa listín z roku 1390 bola Vojka nad Dunajom „stará farnosť”. O starom kostole sa zachovalo pomerne málo pamiatok. Prví farári slúžiaci vo Vojke nad Dunajom bývali na území dnešného Báču. Prvý farár, o ktorom sa zachovali zápisy, bol farár Mátyás. Na mieste starého kostola postavili na konci 18. storočia klasicistický kostol. Oltárny obraz sv. Michala archan. pochádza zo začiatku 19. storočia a mramorová architektúra hlavného oltára zo začiatku 20. storočia. Kazateľnica a krstiteľnica boli vyhotovené na začiatku 19. storočia, bočný oltár Immaculaty v druhej polovici 18. storočia a jeho obraz na začiatku 19. storočia. K ucelenému obrazu o náboženskom živote vo Vojke nad Dunajom patrila cez mnohé stáročia aj židovská obec: v roku 1828 žilo vo Vojke nad Dunajom 38 obyvateľov hlásiacich sa k židovskému vyznaniu, v roku 1896 bol ich počet 40.
Vojka nad Dunajom bola slávna aj o jej impozantnom klasicistickom kaštieli: dvojpodlažný kaštieľ s pôdorysom tvaru L bol postavený v prvej polovici 19. storočia a jeho východné a severné časti boli ozdobené poschodovými arkádami. Kaštieľ bol zničený v druhej polovici 20. storočia.
Vývoj Vojky nad Dunajom sa nezastavil ani po zániku arcibiskupskej stolice. K obci patrili aj dunajské ostrovy, na ktorých vznikli osobitné dediny. O dedine s názvom Vajkasziget bolo na začiatku 20. storočia poznamenané, že disponuje vlastnou štátnou ľudovou školou, ktorú navštevuje 80-90 žiakov a dostala aj poštu a matričný úrad. Tieto dunajské ostrovy, z ktorých miestni obyvatelia dávali pochovať svojich mŕtvych dlho ešte vo Vojke nad Dunajom, boli oddelené od svojej materskej obce po trianonskej mierovej zmluve a dnes tvoria v Maďarsku osobitnú obec s názvom Dunasziget.
Vojka nad Dunajom je na začiatku 20. storočia notárske sídlo s počtom obyvateľstva 1186. Podľa Zoznamu názvov obcí z roku 1919 sa počet obyvateľov znížil na 666, z čoho Maďarov bolo 657, Nemcov 6, ostatní 3 a Čechoslováci 0. Oficiálny názov obce bol zmenený nariadením ministerstva vnútra č. 74804/1927 z Vajka na Vojka nad Dunajom. Medzi dvomi svetovými vojnami sa postavenie obyvateľstva významne zhoršilo. Vojka nad Dunajom bola v roku 1938 opäť pripojená k Maďarsku. Po druhej svetovej vojne sa vládna moc viacerými opatreniami snažila zmeniť etnické pomery v regióne. V roku 1974 bolo z Vojky nad Dunajom odsunutých 135 ľudí na nútenú prácu do Česka. Do Maďarska boli z Vojky nad Dunajom vysídlené tri rodiny a z Maďarska prišlo do obce jedenásť Slovákov.
Zásobovanie elektrickou energiou v obci bolo zavedené v roku 1951 a v roku 1952 bol namontovaný miestny rozhlas. V rokoch 1954 a 1965 spôsobili značné škody pre obec obrovské záplavy. V roku 1962 bola postavená miestna škola, s tromi učebňami a služobným bytom. Novú budovu materskej školy dokončili v roku 1974.
Československo a Maďarsko uzavreli v roku 1958 dohodu o postavení vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. Práce sa začali v roku 1978 a v roku 1989 maďarská strana jednostranne odstúpila od zmluvy. Na slovenskej strane bolo vodné dielo postavené: nové koryto Dunaja zaplavili vodou v roku 1992, odvtedy je ostatná časť Žitného ostrova z Vojky nad Dunajom dostupná len cez mosty v Čunove a Gabčíkove, resp. pomocou kompy, ktorá spája Vojku nad Dunajom s Kyselicou.

Údaje o vývoji obyvateľstva obce Vojka nad Dunajom

Národnostné zloženie podľa posledných sčítaní obyvateľov

Významní rodáci z Vojky nad Dunajom

Početní rodáci z Vojky nad Dunajom prispeli k zachovaniu a rozvoju kultúrneho dedičstva Žitného ostrova. Medzi nich patrili napríklad tieto významné osobnosti:
Árpád Ethey: narodil sa v roku 1883 vo Vojke nad Dunajom. Bojoval v prvej svetovej vojne a následne sa vyznamenal ako prozaik.
Antal Khin (1884, Vojka nad Dunajom – 1973, Budapešť): zakladateľ a prvý riaditeľ Žitnoostrovského múzea v Šamoríne.
Ferenc Sebők (1889-1966): farár, ktorý napísal históriu miestneho kostola.
Miklós Nagy (1950, Vojka nad Dunajom): prozaik, ktorý tvorí pod pseudonymom Miklós Vajkai. Je autorom viac než desiatich zbierok poviedok a románov.

Legendy z Vojky nad Dunajom

O obyvateľoch Vojky nad Dunajom sa zachovalo mnoho ľudových legiend. Podľa jednej z nich miestni roľníci prešli zemepánovi cez rozum tak, že keď ho požiadali o palivové drevo, povedali mu, že im bude stačiť toľko dreva, koľko môžu ohradiť rebríkom. Zemepán sa nestačil čudovať, že roľníci nesú rebrík do lesa krížom a takto s ním vybabrali. Odvtedy sa hovorí, že Vojčania nesú rebrík krížom.
Ďalšia legenda zachovala príbeh o tom, ako chceli Vojčania posunúť kostol. Dunaj raz vystúpil zo svojho koryta a ohrozoval už starý kostol vo Vojke nad Dunajom. Podľa legendy práve vtedy pritúlil jeden cudzinec do dediny a radil miestnym, že ak si chcú kostol zachrániť, nech ho jednoducho posunú. Vojčania položili na zem svoje mentieky so striebornými gombíkmi, aby takto pomohli kostolu posunúť sa. Nadarmo však ho tlačili, cudzinec zozbieral ich mentieky so striebornými gombíkmi a ušiel. Kostol zostal na svojom mieste, ale po mentiekoch Vojčanov nezostalo ani stopy.
Keďže v tom čase žilo vo Vojke nad Dunajom veľa hrvoľatých, aj v súvislosti s tým vznikla jedna miestna legenda. Keď Vojčania postavili svoj nový kostol, objednali k nemu aj oltárny obraz. Keď maliar doniesol obraz, Vojčanom sa na ňom niečo nepáčilo. Kristus zobrazený na obraze totiž nemal hrvoľ a preto obviňovali maliara, že ich chcel oklamať. Maliar sa dobre zasmial na tejto nezvyčajnej požiadavke a ihneď prisľúbil, že obraz doplní. Mohol nájsť dosť modelov v obci a takto kostol vo Vojke nad Dunajom dostal hrvoľatého Ježiša.

Použitá a odporúčaná literatúra o histórii obce Vojka nad Dunajom

György Földes: Kukkónia lelke. Kalligram, Bratislava, 2003
Aranka Kocsis: A vajkai szék nemesei. Kalligram, Bratislava, 1997
László Koncsol: A Csallóköz városai és falvai I-III. Kalligram, Bratislava, 2005
Lajos Presinszky: Felső-csallóközi arcképcsarnok. Dunajskostredský miestny výbor Csemadoku, Šamorín, 2000
Lajos Presinszky – Jozef Varga – Oľga Kertészová: Kapitoly z dejín obce Vojka nad Dunajom. Wanted design, 2005